Quelle: rbb
Sorbische Live-Musik

Thema der Woche - Tema tyźenja

W tej rubrice pśedstajijomy Wam za jaden tyźeń wósebnu cejdejku, wósebnych wuměłcow/kow, literaturu abo wósebne temy. W našom wšednem wusćełanju muziku abo pśinoski k tomu grajomy.
In dieser Rubrik stellen wir besondere CDs, Künstlerinnen und Künstler, Literatur oder spezielle Themen vor. In unserem täglichen Programm präsentieren wir dann Musiktitel bzw. Wortbeiträge dazu.

Europske mjeńšyny

22.04. - 28.04.2024
Narodne mjeńšyny z cełeje Europy zmakaju se wót źinsajšnego w Lubnjowje. Jo to zmakanje źěłoweje kupki mjeńšynow, ak njamaju maśerny kraj w europskem zwězku FUEN. Mjaztym až tamne zastupniki diskutěruju, kak swóje rěcy a kultury wobchowaś, zaběramy my se w našej muzice tyźenja z muziku našych mjazynarodnych gósći.

Europäische Minderheiten

Nationale Minderheiten aus ganz Europa treffen sich in dieser Woche in Lübbenau im Spreewald. Dort findet ein Seminar der FUEN Arbeitsgemeinschaft "Non-Kin-State" statt (Minderheiten ohne Mutterland). Für uns Anlass, Musik einiger europäischer Minderheiten vorzustellen.

 

Muziku a literaturu słuchaś / Musik und Literatur nachhören

Madlena Norberg

Neear Nesañ - Damb d'er bal

Ku gósćam wót FUEN słušaju Bretony z Francojskeje. Bretoniska rěc jo keltiska rěc. We njej njespiwaju jano, ale teke ku njej rejuju. Kradu popularne su bretoniske rejowańske wjacory FEST NOZ. Kuždy kóńc tyźenja rejujo how wěcej ako tysac luźi w cełem kraju tradicionelne krejze. Njejźo pak jano wó rozwjaselenje. Gaž wopytajo Francojska Bretonam zasej raz pjenjeze skrotcyś, gaž jo zasej raz bretoniska šula wobgrozona, njecynje Bretony protest na droze. Wóni se zmakaju na reju ako wuraz protesta. Rownocasnje z tym pjenjeze zběraju za kulturne a politiske aktiwity. Jaden aktualny muzikowy projekt jo "Neear Nesañ". Wón zwězujo bretonisku rejowańsku tradiciju z muziku britiskich kupow.

Zur FUEN Delegation gehören die Bretonen aus Frankreich. Die bretonische Sprache ist eine keltische Sprache. Besonders populär sind FEST NOZ, bretonische Tanzabende. Ein aktuelles Musikprojekt ist "Neear Nesañ", es verbindet bretonische Tanztraditionen mit der Musik der britischen Inseln.

 

NDR/Vidicom Media/Victoria Grieß

Ganes - Assosta

Źinsa jo na rěźe mjeńšyna z italskich Dolomitow. W tamnej Pódpołnjowej Tirolskej powěda hyšći někak 30.000 luźi ladinisku rěc. Te tśi žeńske w muzikowej kupce "Ganes" su pśez granice znate wordowali, dokulaž pomagaju juž wót lěta 2010 swójej maminej rěcy k bejnemu wuspěchu w pop muzice. Słyšyśo jich how na albumje Or Brüm z lěta 2021 z titelom "Assosta/Schow".
"Wětš nosy nas domoj, dom dajo nam schow, we wěstosći dobydnjomy skobodnosć. A skobodnosć cyni nas wjasoły"...

Heute geht es in die italienischen Dolomiten. Im dortigen Südtirol lebt die Minderheit der Ladiner. Etwa 30.000 Menschen sprechen noch ladinisch. Wir präsentieren den Titel "Assosta" der Gruppe "Ganes", einer über Grenzen bekannten Gruppe, die bereits seit 2010 ihrer ladinischen Muttersprache zu großem Erfolg in der Popmusik verhilft.

 

LIET 2022

Janna Eijer - len Klap

Źins smy pla Frizow. Wóni su byli teke iniciatory nejwětšego wuběźowanja za muziku w mjeńšynowych rěcach - LIET International. Druge gronje jomu teke Eurovision Song Contest europskich mjeńšynow. Pśed 22 lětami jo było prědne wudaśe, kenž jo se wuwijało k spektakeloju, ak pówušyjo widobnosć małych rěcow w europskej zjawnosći. Frize sami su ale akle jaden raz jen dobyli. To jo było 2011. Tegdy jo Janna Eijer, friziska spiwaŕka a producentka pśeznaniła z toš teju baladu: Ien Klap - Jaden dych.

Heute sind wir bei den Friesen. Sie waren auch Initiatoren des größten ESC für nationale Minderheiten - LIET International. Vor 22 Jahren startete der Musikwettbewerb, der das Ansehen kleiner Sprachen in der europäischen Öffentlichkeit auf besondere Weise erhöht. 2011 konnte die friesische Sängerin Janna Eijer mit ihrer Ballade "len Klap" überzeugen.

 

rbb

Rufinka bolna legnala

Źinsa su te zastupniki ducy do srjejźneje Łužyce, źož kśě se woglědaś wjelcańsku jamu. Cora jo šło wó turizm. Tema jo wubuźiła mócne diskusije. Mjazy gósćimi su Pomaki z bulgarskich górow Rhodopy. Wóni njejsu pśipóznate ako etniska mjeńšyna. Za stat su Pomaki jadnorje muslimiske Bulgaŕske. Jich rěc njejo oficialnje nic drugego ako bulgaŕski dialekt. Poměr k wětšynje jo togodla skerjej problematiski. Mjaztym až jo pla nas uzus, serbsku drastwu za turizm wužywaś, to Pomaki ceło wótpokazuju. Jich kultura by jim słušała. Pśewjele tšacha by měli, až druge jim kulturu kšadnu, tak jadno wugrono Pomaka cora pśi diskusiji. Wót teje diskusije słyšyśo witśe wěcej w našom programje. How comy pśedstajiś pomaksku muziku: ludowy spiw na typiskich rhodopskich dudach.

Heute stellen wir ein Lied der Pomaken, einer Volksgruppe in den bulgarischen Rhodopen, vor: das Volkslied "Rufinka bolna legnala" mit dem typischen Dudelsack der Rhodopen.

 

rbb

Železiar - Ej Any Ne Taňciju

Mjazy mjeńšynami, ako su byli ten tyźeń pla Serbow, su byli teke Rusiny. Wóni pśidu z Karpatiskich górow. Ten region zwězujo Hungorsku, Słowaksku, Pólsku a Ukrainu. Źinsa wót togo wuchadaju, až su se wšykne słowjańske rody, teke naše serbske prědowniki, wót tam wupśestrěli. Rusiny tam nadalej su, teke gaž maju we tych krajach kradu rozdźělny status. W Hungorskej su pśipóznata mjeńšyna. W Ukrainje nic. Kak se Rusinam w Ukrainje źo, to co se zachopjeńk maja delegacija wót FUEN na městnje woglědaś. Pódla buźo teke Dolnoserb Hartmut Leipner. Wó tom słyšyśo pónjeźele, 6. maja, wěcej w našom programje. Něnto pak rusinsku muziku pśedstajijomy. Za to wudajomy se pak na słowakski bok Karpatow. Wót how póchada jaden z nejlěpšych folklornych ansamblow z mjenim "Železiar". Jogo nowa cejdejka jo pósćona Rusinam. How słyšyśo titel "Pójź, ja zewšym njerejujom".

Beim FUEN-Seminar der europäischen Minderheiten ohne Mutterland in dieser Woche in Lübbenau im Spreewald sind auch die Rusinen vertreten. Sie leben in den Karpaten, sind in Ungarn eine anerkannte Minderheit, in der Ukraine jedoch nicht.
Wir präsentieren heute ein Lied des Folkloreensembles "Železiar".

 

Joseph Mülhauser

Joseph Mülhauser - Jenisch Csárdás

Wustarcone. slědk stajane, chude. Drogujucy lud k nim gronje. Ale njeměnimy Sinti a Romow. Jenische - Jeniška mjeńšyna jo źinsa znata w Šwicaŕskej, Awstriskej, Francojskej, Luksemburgskej a Nimskej. Historikarje su se wěste, až njamaju nic ze Sintami abo Romami cyniś, jich žywjeńska wašnja jo pak pódobna, lěcrownož jano mało z nich hyšći napšawdu drogujo. Jano w Šwicaŕskej su pśipóznate ako narodna mjeńšyna. Nadalej su socialnje špatnjej stajane ako wětšyna. Pó tym až su byli generacije pódtłocowane - wósebnje w casu nacionalsocializma, se teke ta chudoba derbnjo. Pśi tom su na pśikład w Šwicaŕskej zawóstajili wjelike derbstwo.
Šwicaŕska ludowa a šlagrowa muzika jo kradu profitěrowała wót tych jeniškich drogujucych. Su ga wóni byli te gerce, ak su grali na swajźbach a swěźenjach wšuźi na kraju. Jaden gerc, ak jo gjardy na swój jeniški póchad, jo źinsa Joseph Mülhauser. Wirtuosu na harmonice słyšyśo źinsa: Joseph Mühlhauser grajo nam jaden Jenisch Csárdás.

Die Jenischen sind eine eigenständige, transnationale ethnische Minderheit mit eigener Sprache, eigener Kultur und eigenen Traditionen. Sie sind ein fester Bestandteil Deutschlands und Europas und doch führen sie meist ein Leben am Rande der Gesellschaft. Ausgrenzung und Diskriminierung bis hin zum Rassismus sind auch heute noch keine Seltenheit. Die Herkunft der Jenischen ist nicht restlos geklärt. Die nomadische Lebensweise hat in Europa eine lange Tradition. Aus dem "Fahrenden Volk" und aus den "Heimatlosen" entwickelte sich über die Jahrhunderte eine jenische Identität. Ein Musikant, der stolz auf seine jenische Herkunft ist, ist Josepg Mülhauser, ein Virtuose auf der Harmonika Hier mit einem Janisch Csárdaś.

 

slědkglědanje/ Rückschau

In-Ear Kopfhörer steckt in einem Frauenohr (Bild: rbb/Lucia Hennerici)
rbb

- muziku słuchaś/ Musik nachhören

How móžośo słuchaś a wólodowaś "muziku tyźenja" slědnych mjasecow
"Musik der Woche" der letzten Monate anhören oder downloaden

Kontakt

Colourbox

Ihr Mail an uns - Waša mejlka na nas

kontakt:
rbb/Studio Cottbus
Sorbisches Programm
Berliner Straße 155
03046 Cottbus
Telefon: (0355) 14 39 171
Whatsapp: 0151 11808865
Telefax: (0355) 14 39 179
Mail: sorben@rbb-online.de